Alan James Strachan: Vplyv Gestalt terapie na procesovú prácu

Print Friendly, PDF & Email

V knihe Cesta rieky (River’s Way) napísal Arnold Mindell, že procesová práca spočíva čiastočne na gestaltovo orientovanej procesovej práci a že „Fritz Perls ma prostredníctvom svojich hier s horúcou stoličkou povzbudil k tomu, aby som extravertoval nevedomie a pokúsil sa od neho oslobodiť.“ (1985, str. vii). V tomto článku popíšem základné princípy Gestaltovej terapie, vysvetlím, ako postupuje niekoľko techník Gestaltovej terapie pri extravertovaní nevedomia a načrtnem význam tohto prístupu pre procesovú prácu. 

Princípy Gestalt terapie

Fritz Perls, jeden zo zakladateľov Gestalt terapie, odvodil svoju teóriu kombináciou prvkov gestaltovej psychológie vnímania, psychoanalýzy a existenciálnej psychológie. Podľa Perlsa, „Svet – a zvlášť každý organizmus – sa uchováva a jediný zákon, ktorý je nemenný, je formovanie gestaltov – celkov, úplnosti. Gestalt je organická funkcia, ktorá je tiež najzákladnejšou jednotkou prežívania.“ (Perls, 1969, str. 15)

Podľa Gestaltovej teórie je gestalt „najzákladnejšou jednotkou prežívania“, pretože ľudia majú vrodenú tendenciu organizovať svoje zrakové vnemy do zmysluplných vzorcov, alebo gestaltov. Vzorce samotné sa prejavujú v podobe vzťahov figúry/pozadia. Vzťah medzi figúrou a pozadím sa utvára okolo potrieb jedinca. To, čo potrebujeme, je vnímané ako figúra; akonáhle je potreba uspokojená, ustupuje do pozadia. Nerozpoznané potreby budú mať tendenciu stať sa nevedome polarizovanými.

Gestalt terapia má dva ciele. Prvým je pomôcť klientovi uvedomiť si a uspokojiť svoje potreby. Druhým cieľom je identifikovať, prijať a integrovať polarity, ktoré existujú vnútri jeho osobnosti. Perls píše, „…čo sa v terapii snažíme urobiť je krok za krokom opäť vlastniť tie popreté časti osobnosti, ktorých sme sa zriekli a s ktorými nechceme mať nič spoločného, až kým jedinec nezosilnie natoľko, aby facilitoval svoj vlastný rast, aby sa naučil chápať, kde má diery a aké majú tieto diery symptómy.“ (Perls, 1969, str. 38)

Aby klient dokázal identifikovať potreby a znovu dokázal vlastniť časti, ktorých sa zriekol, je nevyhnutné, aby dosiahol určitý stupeň uvedomenia:

„A domnievam sa, že treba pochopiť túto veľkú vec: že vedomie per se – samo o sebe – môže byť liečivé. Pretože s plným uvedomením si začnete byť vedomí tejto auto-regulácie organizmu, môžete organizmu dovoliť prevziať kontrolu, bez toho, aby ste do toho zasahovali a prerušovali to. Na múdrosť organizmu sa môžeme spoľahnúť.“ (Perls, 1969, str. 16-17)

Vo svojej práci sa Perls riadil niekoľkými všeobecnými princípmi. Za prvé, klienta povzbudzoval k tomu, aby prijal plnú zodpovednosť za všetky svoje činy, pocity a myšlienky. Za druhé, prácu zameriaval na tu a teraz:

„Veci existujú tu a teraz. Teraz je prítomnosť, je to jav, je tým, čo si uvedomujete, je tým okamihom, v ktorom si nesiete svoje takzvané spomienky a svoje takzvané očakávania. Či už si spomínate, alebo očakávate, robíte tak teraz. Minulosť viac nie je. Budúcnosť ešte nie je… Okrem prítomného okamihu nemôže existovať nič.“ (Perls, 1969, str. 41)

Za tretie, Perls sa sústreďoval skôr na to, ako sa udalosti dejú, než na to, prečo sa dejú:

„Ak sa opýtate ako, pozeráte sa na štruktúru, vidíte, čo prebieha teraz a máte hlbšie porozumenie procesu. Všetko, čo potrebujeme k tomu, aby sme pochopili to, ako my a svet fungujeme, je ako. Toto ako nám poskytuje perspektívu a orientáciu… Viem, že sa chcete pýtať prečo, tak ako sa pýta každé dieťa, každý nezrelý človek, aby získal racionalizáciu alebo vysvetlenie. Ale prečo prinajlepšom vedie k chytrým vysvetleniam, no nikdy nevedie k porozumeniu.“  (Perls, 1969, str. 43-44)

A za štvrté, Perls venoval veľkú pozornosť reči tela a paralingvistickým informáciám, ktoré niesol hlas daného jedinca: „Nepočúvajte len slová, načúvajte tomu, čo vám hovorí hlas, čo vám hovorí pohyb, čo vám hovorí telesný postoj, čo vám hovorí predstava.“ (Perls, 1969, strana 53)

Techniky Gestalt terapie

Perls pre prácu s klientami používal množstvo psychoterapeutických techník. Dve techniky, ktoré boli pri „extrovertovaní nevedomia“ pre Mindella užitočné, boli psychodráma a „prázdna stolička“. Pri psychodráme klient stvárňuje špecifické, emočne nabité situácie tým, že hrá role rôznych účastníkov v danej situácii. Role stvárňuje slovnými výmenami, ako aj pohybom. Možné sú mnohé varianty, vrátane tej s terapeutom, ktorý stvárňuje rolu v psychodráme, výmeny rolí a podobne.

Pri technike „prázdnej stoličky“ (o ktorej Mindell hovorí ako o „horúcej stoličke“) si klient predstavuje dôležitú či významnú postavu zo svojho života, usadenú na prázdnej stoličke. Klient má príležitosť hovoriť s postavou a konať voči nej takými spôsobmi, aké potrebuje. Klient môže následne prevziať rolu predstavovanej osoby a hovoriť za ňu. Tento typ dialógu pokračuje tak dlho, ako je potrebné.

Tieto techniky sú pri extrovertovaní nevedomia veľmi účinné. Najprv prichádza vedomie, že klient má vo svojej osobnosti dve časti, ktoré sú polarizované. Každá introvertovaná, zvnútornená časť je potom externalizovaná – dostane hlas, postoj a pohyby. Počas toho, ako sú obe časti stvárňované, polarita medzi nimi narastá. To má za efekt nárast klientovho uvedomenia si každej časti a vzťahu medzi týmito časťami. S narastajúcim uvedomením a pri prejavení potrieb každej časti, sa zvyšuje pravdepodobnosť toho, že tieto časti sa naučia žiť do istého stupňa v harmónii a že klient sa naučí integrovať svoje priania a túžby do každodenného života.

Každá z týchto techník sa spolieha na ochotu terapeuta a klienta považovať klientove sny či spomienky za čosi, čo sa deje v prítomnom okamihu. Všetky spomienky sú prostredníctvom prítomného okamihu vyjadrené. Namiesto púheho rozprávania o spomienkach, pracujú klient a terapeut spolu na ich stvárnení, aby ich oživili.

Gestalt terapia a processová práca

Mindell tieto techniky začlenil do procesovej práce s veľkou účinnosťou. Pri procesovej práci, podobne ako pri Gestalt terapii, sa kladie veľký dôraz na rozpoznanie internalizovaných postáv (ktoré Mindell nazýva snové postavy) a identifikovanie postáv na krajných póloch, s ktorými sú vo vzťahu. Keď sú oboje postavy identifikované, potom sa polarita, existujúca medzi nimi, stáva pre vedomie explicitnejšou.

Už samotné rozpoznanie vnútorných, polarizovaných postáv, je užitočné. No ešte užitočnejšie je ich externalizovanie a amplifikácia (zosilnenie), aby im bola daná šanca prejaviť sa v rôznych kanáloch hovorenia, počutia, cítenia a pohybu.

Ak potrebuje proces zostať vnútorným, potom to procesový pracovník podporí. Ale ak klient dáva k externalizácii procesu pozitívnu spätnú väzbu, potom má procesový pracovník možnosť využiť techniky hrania rolí, popísaných vyššie. Takýmto spôsobom sa techniky, používané Perlsom, stali integrálnou súčasťou procesovej práce.

 

Odkazy:

Mindell, A. (1985). River’s way: The process science of the dreambody. London: Routledge & Kegan Paul.

Perls, F. S. (1969). Gestalt therapy verbatim. Lafayette, CA: Real People Press.


(Pôvodne publikované v The Dreaming Body: A Case Study Of The Relationship Between Chronic Body Symptoms And Childhood Dreams According To Process-Oriented Psychology ako dizertačná práca pre Institute of Transpersonal Psychology, 1992)

Zdroj: www.alanstrachan.com/

Preklad: Miroslav Šimkovič

Zdieľaj

Pridaj komentár