Procesovo orientovaná psychológia

“Metazručnosť nič nemeniť sa zakladá na presvedčení, že trvalá zmena je možná len za súhlasu všetkých častí. Pokiaľ k zmene dôjde zneuznaním jedného stavu a jeho zamietnutím v prospech stavu iného, môže sa zamietnutá časť vrátiť, aby sa prihlásila o svoje práva a zničiť to, čo už bolo dosiahnuté. Ľudia sa napríklad v návale hnevu a znechutenia snažia skoncovať s nejakou škodlivou závislosťou. S touto motiváciou sľúbia, že so zlozvykom prestanú, ale často po nejakom čase do závislosti opäť skĺznu. Je to ako pri revolúcii, kedy sa jeden despotický režim nahradí iným, zmena sa týka iba povrchu vecí. Chvíľu to funguje, ale pokiaľ určitú časť stále nenávidíme, trvalú zmenu nedosiahneme. Skutočná zmena vyrastá z hlbokého prijatia a pochopenia všetkých častí, aj keď si stále želáme niektoré z nich zmeniť.”

— Julie Diamond, “Cesta, která vzniká chůzí”

“Socializmus nefungoval. Kapitalizmus je plný problémov. História ukazuje, že zničenie starých alebo vytvorenie nových politických a finančných systémov môže dočasne pomôcť, ale na vyriešenie našich ľudských problémov to nikdy nebolo dostačujúce. Môžete zabiť “veľkého bossa”, ale nie vnútorný sklon každého človeka byť “bossom”. Je to rola v každom človeku! Každý z nás – áno, každý! – môže nevedome ovládať druhých ľudí tým, že ignoruje alebo si nevšíma ich spätnú väzbu. Takže, zatiaľ čo dnes bojujeme s nevedomým používaním moci, potrebujeme tiež skúmať nové politické systémy založené na uvedomelosti, s ľuďmi vyškolenými v demokracii alebo v uvedomovaní si skupinového procesu hlbokej demokracie. Spolu môže uvedomelosť každého z nás, uvedomelosť priateľov a organizácií, pomôcť svetu zmeniť sa. Samozrejme, vždy tu budú konflikty a problémy… ale v princípe môžeme nimi prechádzať rýchlejšie, než teraz, s našimi súčasnými celosvetovými politickými systémami. Takže, Okupujte – obsadzujte a vyjadrujte rolu bossa, potom Okupujte a vyjadrujte hlboký cit pre silu komunity, potom nasledujte dialóg… a pomôžte veciam zmeniť sa!”

— Arnold MINDELL

Lisa Blair: Známky hlbokého žiaľu

 Žiaľ v našom živote prichádza v mnohých podobách a veľkostiach: keď umrie člen rodiny (ľudský či zvierací), priateľ alebo člen komunity, keď sa končí významný vzťah, keď sa na niekoho usmejeme a on sa […]

Čo ak vaša duša nepatrí len vám – vy ste iba jej jedinečným opatrovníkom?
Čo ak sa vaša duša sčasti skladá z kúskov Zeme a jeden kúsok Zeme je zranený? Cítili by ste sa nanič?
Čo ak je vaša duša roztrúsená medzi mnohými ľuďmi a skupinami ľudí a vy sa vyberiete k liečiteľovi, ktorý to nevie? Bude sa pozerať len na váš osobný život a osobné rozhodnutia?

“Nie som stroj, zložený z rôznych súčiastok
a nie je to preto, že tento stroj nefunguje správne, čo je dôvodom, že som chorý. Som chorý preto, lebo mám rany na duši.” (D.H. Lawrence)

— David Bedrick

Konvergencia: tendencia k zdieľaniu spoločných zážitkov a hodnôt. Tento prirodzený sklon nájdeme u všetkých spoločenstiev. Globalizácia – vrátane prístupu k informáciám, zdrojom a trhom prostredníctvom Internetu – patrí k tomuto procesu rovnako, ako priateľstvo, rodinné putá atď.
Divergencia: sklon k separácii, rozdeľovaniu a konfliktu. Toto je rovnako prirodzený a potrebný sklon u jednotlivcov, organizácií, regiónov a národov, aby našli a oslávili svoju vlastnú najhlbšiu identitu. K tomuto procesu tiež patria nacionalistické hnutia – volanie po silnejších hraniciach. 0

“Nesiem si rany svojej duše v svojom srdci, nesiem si ich na tele, sedia pri mne v hlbokých meditáciách a prejavujú sa v mojich vzťahoch. Cítim ich prítomnosť, keď som sám na prechádzke popri oceáne. Keď som mal dvadsať rokov, dúfal som, že pravý vzťah, občas drogy a správna práca spôsobia, že tieto rany odídu. V tridsiatke meditácia a potom terapia sústredila moje úsilie na to, zbaviť sa ich bolesti a rušenia. V štyridsiatke to bola nová kariéra a v päťdesiatke to bola miera úspechu, o čom som si myslel, že ma oslobodí od hlbín, do ktorých ma rany mojej duše brali. Teraz, keď mám 61 rokov, sa naše priateľstvo prehĺbilo. Som vďačný za to, čo som sa pri svojich snahách “zahojiť” ich naučil, ale ešte viac za skutočnosť, že zostávajú mojimi najhlbšími spojencami. Len zriedkavo ma zvedú falošní proroci, žiarivé predmety a obrazy úspechu. Poznám svoje rany ako súčasť seba, nebojím sa krvácať.”

— David Bedrick