David Bedrick

Čo ak vaša duša nepatrí len vám – vy ste iba jej jedinečným opatrovníkom?
Čo ak sa vaša duša sčasti skladá z kúskov Zeme a jeden kúsok Zeme je zranený? Cítili by ste sa nanič?
Čo ak je vaša duša roztrúsená medzi mnohými ľuďmi a skupinami ľudí a vy sa vyberiete k liečiteľovi, ktorý to nevie? Bude sa pozerať len na váš osobný život a osobné rozhodnutia?

„Nie som stroj, zložený z rôznych súčiastok
a nie je to preto, že tento stroj nefunguje správne, čo je dôvodom, že som chorý. Som chorý preto, lebo mám rany na duši.“ (D.H. Lawrence)

— David Bedrick

„Nesiem si rany svojej duše v svojom srdci, nesiem si ich na tele, sedia pri mne v hlbokých meditáciách a prejavujú sa v mojich vzťahoch. Cítim ich prítomnosť, keď som sám na prechádzke popri oceáne. Keď som mal dvadsať rokov, dúfal som, že pravý vzťah, občas drogy a správna práca spôsobia, že tieto rany odídu. V tridsiatke meditácia a potom terapia sústredila moje úsilie na to, zbaviť sa ich bolesti a rušenia. V štyridsiatke to bola nová kariéra a v päťdesiatke to bola miera úspechu, o čom som si myslel, že ma oslobodí od hlbín, do ktorých ma rany mojej duše brali. Teraz, keď mám 61 rokov, sa naše priateľstvo prehĺbilo. Som vďačný za to, čo som sa pri svojich snahách „zahojiť“ ich naučil, ale ešte viac za skutočnosť, že zostávajú mojimi najhlbšími spojencami. Len zriedkavo ma zvedú falošní proroci, žiarivé predmety a obrazy úspechu. Poznám svoje rany ako súčasť seba, nebojím sa krvácať.“

— David Bedrick

„Naučili sme sa nazerať na aspekty seba samých, ktoré nás rušia, ako na čosi neprimerané alebo patologické, čo je potrebné napraviť. Ak nezačneme s nejakou vecou okamžite, označíme sa za prokrastinátorov; ak sa nedržíme jednej profesnej kariéry či jedného partnera vo vzťahu, myslíme si, že máme problémy so záväzkom; ak sa cítime hlboko zranení, dospievame k záveru, že sme príliš precitlivení. Táto tendencia má svoje korene v alopatickej medicíne, ktorá považuje ťažkosti ľudí za symptómy ochorení a pocity a správanie, ktoré sú mimo normu za také, ktoré je potrebné potlačiť či eliminovať. Keď si túto tendenciu zvnútorníme, potom, keď v sebe naďabíme na niečo rušivé, si kladieme otázku „Čo so mnou nie je v poriadku?“ Táto paradigma, podľa ktorej analyzujeme sami seba a druhých a prostredníctvom ktorej hľadáme riešenia a rôzne formy liečenia, je zákerne a rafinovane zahanbujúca, je proti rôznorodosti a preto je pravdepodobne neudržateľná.“

— David Bedrick

„Akýkoľvek duchovný názor alebo „technika“, ktorá sľubuje materiálne bohatstvo, je ako dolovanie v duši, aby ste si okrášlili svoje ego. Je to ako znásilnenie zeme: bohatstvom sú krvavé diamanty. Rovnako zlé na tom je to, že je to urážka miliónov skvelých bytostí, ktorých život je materiálne a finančne obmedzený, ale ktorých duchovný rozvoj je hodný vysvätenia.
P. S.: Prosím, so slovom „prosperita“ buďte opatrní.“

— z facebookového statusu Davida Bedricka

„Dvadsať rokov praxe hlbinnej psychológie mi jasne ukázalo, že chamtivosť v sebe nesie semiačka našich popretých potrieb, že hnev v sebe nesie semiačka moci, ktorú si nevieme nárokovať, že depresia nesie v sebe semiačka našej vlastnej hĺbky a duše, že žiarlivosť v sebe nesie semiačka našej vášne a hlbokých túžob. Populárna psychológia (a veľa newageovej spirituality) sa obrátila proti týmto bránam, v tom, že podporuje rovnakú plytkosť, na akej je vybudovaná mainstreamová kultúra – plytkosť, postavená na imidži namiesto na autentickosti, plytkosť, postavená na obnove status quo namiesto podporovania skutočnej transformácie, plytkosť, postavená na kapitalistických predstavách úspechu a „prosperity“ namiesto na pochopení radikálnej a občas utrápenej cesty srdca a duše.

Potrebujeme liečebné modality, ktoré robia viac, než to, že ľudí podopierajú a podporujú – potrebujeme formy terapie, ktoré nás uvedú do nášho vnútorného života, do našich tieňov.“

— David Bedrick

„Vyrieši pravda vzťahové konflikty? Počul som mnoho ľudí vravieť jeden druhému, „Toto si nepovedal“, kým ten druhý hovorí, „Je to presne to, čo som povedal. Pamätám si to presne.“ Konvenčné myslenie nás vedie k tomu veriť, že keby sme mali nahrávacie zariadenie, konflikt by sme mohli vyriešiť. Nahrávač skutočne môže konflikt vyriešiť, za predpokladu, že konflikt nemá skutočnú hĺbku, že nie je naozaj dôležitý, alebo prebieha medzi ľuďmi, ktorí nemajú o seba navzájom dlhodobejší záujem. Avšak vo všetkých ostatných prípadoch je zvukový záznam púhou „povrchnou pravdou“ – čo znamená, že to nie je to, čo je v skutočnosti naozaj v pozadí konfliktu, alebo to, čo ho naozaj vyrieši. Toto je silnejšia pravda: ľudia hľadajú hlbšie spojenie so sebou samými a/alebo medzi sebou navzájom. Ak riešenie neadresuje túto hlbšiu rovinu, konflikt sa znovu objaví v rovnakej alebo inej forme.“ — David Bedrick

„Väčšina vnútorných kritikov sú nevľúdni, dokonca zlí. Väčšinou sú ignorantskí. Avšak, mnohí vnútorní kritici nás zasahujú práve tam, kde sa začína ukazovať náš charakter, povaha či autentickosť. Napríklad, ak máte slobodného ducha, váš kritik vás môže napadnúť za nedostatok disciplíny. Ak ste ženskejší či okrúhlejší, v tom najhlbšom zmysle, váš kritik vás môže napadnúť za to, že nie ste priamejší alebo cieľavedomejší. Ak ste pocitovo orientovaná osoba, váš kritik na vás môže zaútočiť za to, že nie ste premýšľavejší a logickejší. Bojovanie proti takémuto kritikovi pomáha len trochu. Bude sa znovu a znovu objavovať, aj keď usilovne pracujete na tom, aby ste sa ho zbavili a „vypli ho“. Skôr či neskôr budete musieť spoznať a žiť tieto iné časti seba samých. Je to takmer, akoby tu ten kritik bol preto, aby vám ukázal, kto naozaj ste.“

— David Bedrick

„Psychológ a terapeut rodinných systémov Salvator Minuchin zistil, že do terapie sú privádzaní tí jedinci, ktorí sa odkláňajú od rodinných noriem a ktorí prejavujú dysfunkčnosť rodiny najokatejším spôsobom. Týchto jednotlivcov výstižne nazval „identifikovanými pacientami“. Uznanie toho, že pomoc potrebuje celá rodina a že „identifikovaný pacient“ je len indikátorom – obeťou nielen rodinného systému, ale aj psychologického systému, ktorý ľudí označuje za chorých – bolo revolučné.

Takáto istá logika sa uplatňuje aj vtedy, ak sa jednotlivci odkláňajú nielen od noriem rodiny, ale aj od noriem kultúry a keď sú podľa toho diagnostikovaní a nálepkovaní. Ako novodobí aktivisti musíme kriticky skúmať funkciu psychológie ako diagnostického a nálepkujúceho systému. Musíme skúmať a klásť si otázky, či jedinci, ktorí trpia najviac, sú tí, ktorí by mali ležať na gauči terapeutov, alebo či klientom na gauči by nemala byť celá mainstreamová kultúra a jej hodnoty a normy.“

— David Bedrick