Print Friendly, PDF & Email

“Nesiem si rany svojej duše v svojom srdci, nesiem si ich na tele, sedia pri mne v hlbokých meditáciách a prejavujú sa v mojich vzťahoch. Cítim ich prítomnosť, keď som sám na prechádzke popri oceáne. Keď som mal dvadsať rokov, dúfal som, že pravý vzťah, občas drogy a správna práca spôsobia, že tieto rany odídu. V tridsiatke meditácia a potom terapia sústredila moje úsilie na to, zbaviť sa ich bolesti a rušenia. V štyridsiatke to bola nová kariéra a v päťdesiatke to bola miera úspechu, o čom som si myslel, že ma oslobodí od hlbín, do ktorých ma rany mojej duše brali. Teraz, keď mám 61 rokov, sa naše priateľstvo prehĺbilo. Som vďačný za to, čo som sa pri svojich snahách “zahojiť” ich naučil, ale ešte viac za skutočnosť, že zostávajú mojimi najhlbšími spojencami. Len zriedkavo ma zvedú falošní proroci, žiarivé predmety a obrazy úspechu. Poznám svoje rany ako súčasť seba, nebojím sa krvácať.”

— David Bedrick

Zdieľaj

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.