“Racionalita, ktorá nie je sprevádzaná javmi, ako je umenie, náboženstvo, sny a podobne, je nevyhnutne patogénna a pre život deštruktívna.”

— Gregory Bateson

“Hlboké duchovné pravdy, podľa mňa, musia zahŕňať rovnakú mieru súcitu k človeku a danej chvíli. Napríklad, nie je veľmi šikovné povedať človeku, ktorý bol nedávno traumatizovaný, že všetko je perfektné, dokonalé, aj keď je toto istým spôsobom “pravda”. (Nedávno môže pritom znamenať 10 minút, 10 rokov či 10 dekád, v závislosti na človeku a traume.) Ak sa však rozprávate s niekým, kto sa svojou traumou už trochu prepracoval (spracoval ju), môže byť šikovné pomôcť mu uvidieť, že v jeho príbehu a bolesti možno nájsť niečo hlboké a úžasné. Ak o toho druhého a daný moment príliš nedbáme, potom presadzovanie si vlastnej “duchovnej pravdy” vyliečenie neprinesie (napr. všetko je dokonalé; my sami si vyberáme, čo sa nám udeje; my sami si vytvárame svoju realitu a pod.). Ako človek, ktorý sa zapodieva liečbou, som viac vyladený na pravdu daného človeka a jeho momentálnej situácie, než na nejaké všeobecné predstavy o tom, čo je pravdou. Táto “pravda” zahrňuje pravdu mojich vlastných pocitov, niečo, čo všeobecnejšie “pravdy” neberú do úvahy a nepovažujú za dôležité. A popri tom som tiež viac v súlade s tým, ako pre konkrétneho človeka v konkrétnej chvíli vyzerá jeho zdravie, než s nejakými všeobecnými či normatívnymi kritériami zdravia, či už sú tie kritériá podporované mainstreamom alebo alternatívnou medicínou (napr. či by mal človek jesť isté potraviny, byť tlstejším či chudším, spať viac alebo menej a podobne).”

— David Bedrick, procesovo orientovaný psychológ a terapeut

“Dvadsať rokov praxe hlbinnej psychológie mi jasne ukázalo, že chamtivosť v sebe nesie semiačka našich popretých potrieb, že hnev v sebe nesie semiačka moci, ktorú si nevieme nárokovať, že depresia nesie v sebe semiačka našej vlastnej hĺbky a duše, že žiarlivosť v sebe nesie semiačka našej vášne a hlbokých túžob. Populárna psychológia (a veľa newageovej spirituality) sa obrátila proti týmto bránam, v tom, že podporuje rovnakú plytkosť, na akej je vybudovaná mainstreamová kultúra – plytkosť, postavenú na imidži namiesto na autentickosti, plytkosť, postavenú na obnove status quo namiesto podporovania skutočnej transformácie, plytkosť, postavenú na kapitalistických predstavách úspechu a “prosperity” namiesto na pochopení radikálnej a občas utrápenej ceste srdca a duše.

Potrebujeme liečebné modality, ktoré robia viac, než to, že ľudí podopierajú a podporujú – potrebujeme formy terapie, ktoré nás uvedú do nášho vnútorného života, do našich tieňov.”

— David Bedrick, procesovo orientovaný psychológ

Když je řeč o smyslu života, těžko se hledají slova, která by nezněla podezřele velikášsky nebo naopak banálně. Ať už vidíme smysl v péči o rodinu a děti, v práci a dalších […]

Niekedy sa zdá, akoby „stres“ bol príčinou všetkého, čo nás trápi. Máme viac spať, viac sa smiať, dopriať si viacej masáží, cvičenia a hlbšie dýchať. Tak ako to, že sme […]

Keď ľuďom radíme, aby odpustili a išli ďalej, možno veci iba zhoršujeme. Musím sa ozvať, keď rady na blogoch, v článkoch, knihách a od duchovných poradcov zaobchádzajú s odpúšťaním ako so všeliekom na zranenia, […]