Citát

„Socializmus nefungoval. Kapitalizmus je plný problémov. História ukazuje, že zničenie starých alebo vytvorenie nových politických a finančných systémov môže dočasne pomôcť, ale na vyriešenie našich ľudských problémov to nikdy nebolo dostačujúce. Môžete zabiť „veľkého bossa“, ale nie vnútorný sklon každého človeka byť „bossom“. Je to rola v každom človeku! Každý z nás – áno, každý! – môže nevedome ovládať druhých ľudí tým, že ignoruje alebo si nevšíma ich spätnú väzbu. Takže, zatiaľ čo dnes bojujeme s nevedomým používaním moci, potrebujeme tiež skúmať nové politické systémy založené na uvedomelosti, s ľuďmi vyškolenými v demokracii alebo v uvedomovaní si skupinového procesu hlbokej demokracie. Spolu môže uvedomelosť každého z nás, uvedomelosť priateľov a organizácií, pomôcť svetu zmeniť sa. Samozrejme, vždy tu budú konflikty a problémy… ale v princípe môžeme nimi prechádzať rýchlejšie, než teraz, s našimi súčasnými celosvetovými politickými systémami. Takže, Okupujte – obsadzujte a vyjadrujte rolu bossa, potom Okupujte a vyjadrujte hlboký cit pre silu komunity, potom nasledujte dialóg… a pomôžte veciam zmeniť sa!“

— Arnold MINDELL

Čo ak vaša duša nepatrí len vám – vy ste iba jej jedinečným opatrovníkom?
Čo ak sa vaša duša sčasti skladá z kúskov Zeme a jeden kúsok Zeme je zranený? Cítili by ste sa nanič?
Čo ak je vaša duša roztrúsená medzi mnohými ľuďmi a skupinami ľudí a vy sa vyberiete k liečiteľovi, ktorý to nevie? Bude sa pozerať len na váš osobný život a osobné rozhodnutia?

„Nie som stroj, zložený z rôznych súčiastok
a nie je to preto, že tento stroj nefunguje správne, čo je dôvodom, že som chorý. Som chorý preto, lebo mám rany na duši.“ (D.H. Lawrence)

— David Bedrick

Neodpustenie a nezabudnutie tiež funguje. Je v poriadku v istých situáciách neodpustiť. Neznamená to, že nie ste duchovní. Neznamená to ani, že máte veci nevyriešené. Neznamená to, že sa v ďalšom živote vrátite späť, aby ste si to museli znovu prežiť. Predpoklad, že odpustenie páchateľovi je známkou zakončeného emočného a karmického procesu je omyl. Je to ďalší zo spôsobov, akým hnutie „novej klietky“ („new cage“ movement, „hnutie novej klietky“, je slovná hračka autora, narážajúca na hnutie nového veku, „new age“ – pozn. prekl.) necitlivo očierňuje obeť. Skutočnou známkou vyriešenia je to, či sme prešli svojím emočným procesom autenticky a či sme dospeli do bodu, kedy sa negatívny náboj okolo zážitku rozptýlil. Možno sme sa naučili nejakú lekciu, alebo sa len cítime vyslobodení zo spomienok – dôležitou vecou je to, že sa opäť cítime pokojní. Zameriavanie sa na svoju zodpovednosť odpustiť tomu, kto nám ublížil, odvádza celý proces na vedľajšiu koľaj. Ak sme odpustili, odpustili sme. Ak sme neodpustili, tak sme neodpustili. Len preto, že ste sa rozhodli neodpustiť, to ešte neznamená, že ste to ešte nepustili, nenechali tak. Možno si len uvedomujete, že to pre vaše zahojenie sa nie je podstatné a nie je to vašou zodpovednosťou. Odpustenie musí byť autentické, lebo inak len udržuje škody.

— Jeff Brown (úryvok z knihy ‘Spiritual Graffiti‘)

Občas niekto nie je pripravený na to, aby videl svetlú stránku vecí. Občas si ten človek najprv potrebuje posedieť s tieňom. Tak buďte jeho priateľom a seďte spolu s ním. Urobte temnotu krásnou.

— Victoria Erickson (z knihy „Rhythms and Roads“)

„Nesiem si rany svojej duše v svojom srdci, nesiem si ich na tele, sedia pri mne v hlbokých meditáciách a prejavujú sa v mojich vzťahoch. Cítim ich prítomnosť, keď som sám na prechádzke popri oceáne. Keď som mal dvadsať rokov, dúfal som, že pravý vzťah, občas drogy a správna práca spôsobia, že tieto rany odídu. V tridsiatke meditácia a potom terapia sústredila moje úsilie na to, zbaviť sa ich bolesti a rušenia. V štyridsiatke to bola nová kariéra a v päťdesiatke to bola miera úspechu, o čom som si myslel, že ma oslobodí od hlbín, do ktorých ma rany mojej duše brali. Teraz, keď mám 61 rokov, sa naše priateľstvo prehĺbilo. Som vďačný za to, čo som sa pri svojich snahách „zahojiť“ ich naučil, ale ešte viac za skutočnosť, že zostávajú mojimi najhlbšími spojencami. Len zriedkavo ma zvedú falošní proroci, žiarivé predmety a obrazy úspechu. Poznám svoje rany ako súčasť seba, nebojím sa krvácať.“

— David Bedrick

„Človek, ktorý vyrušuje, dostáva pozitívnu spätnú väzbu alebo posilnenie vtedy, keď skupina objaví, že jeho vyrušovania v skutočnosti potrebuje. Ak nemôžme úspešne potlačiť svoje symptómy, sme nútení s nimi žiť. Jedna možnosť je prijať to, čo nás ruší, alebo, rečou modernej informatiky, dať tomu „pozitívnu spätnú väzbu“.
Pri procesovej práci ideme ešte o krok ďalej: veci, ktoré nás vyrušujú, amplifikujeme (zosilňujeme, zintenzívňujeme) tým, že si prehlbujeme ich uvedomovanie. Počúvame, cítime, počujeme a vytvárame si k nim tesnejší vzťah, aby nám tak povedali niečo nové. Keď sme dostatočne silní, môžeme načúvať vnútorným snovým postavám alebo telesným zážitkom a dozvedať sa o možných nových formách správania. Pri rozvíjaní globálnej procesovej práce musíme podporovať nielen homeostázu, ale sa tiež zameriavať na vyrušenia, pretože sú takmer vždy tajomstvom k zmene a ku zvýšeniu dlhovekosti skupiny.“

— A. Mindell, The Year I: Global Process Work

„Naučili sme sa nazerať na aspekty seba samých, ktoré nás rušia, ako na čosi neprimerané alebo patologické, čo je potrebné napraviť. Ak nezačneme s nejakou vecou okamžite, označíme sa za prokrastinátorov; ak sa nedržíme jednej profesnej kariéry či jedného partnera vo vzťahu, myslíme si, že máme problémy so záväzkom; ak sa cítime hlboko zranení, dospievame k záveru, že sme príliš precitlivení. Táto tendencia má svoje korene v alopatickej medicíne, ktorá považuje ťažkosti ľudí za symptómy ochorení a pocity a správanie, ktoré sú mimo normu za také, ktoré je potrebné potlačiť či eliminovať. Keď si túto tendenciu zvnútorníme, potom, keď v sebe naďabíme na niečo rušivé, si kladieme otázku „Čo so mnou nie je v poriadku?“ Táto paradigma, podľa ktorej analyzujeme sami seba a druhých a prostredníctvom ktorej hľadáme riešenia a rôzne formy liečenia, je zákerne a rafinovane zahanbujúca, je proti rôznorodosti a preto je pravdepodobne neudržateľná.“

— David Bedrick

„Akýkoľvek duchovný názor alebo „technika“, ktorá sľubuje materiálne bohatstvo, je ako dolovanie v duši, aby ste si okrášlili svoje ego. Je to ako znásilnenie zeme: bohatstvom sú krvavé diamanty. Rovnako zlé na tom je to, že je to urážka miliónov skvelých bytostí, ktorých život je materiálne a finančne obmedzený, ale ktorých duchovný rozvoj je hodný vysvätenia.
P. S.: Prosím, so slovom „prosperita“ buďte opatrní.“

— z facebookového statusu Davida Bedricka

„… ak by sa všetci zneužívajúci tyrani vzdali svojej moci a ak by všetci bojovníci za slobodu moc nadobudli, zmenilo by sa veľmi málo. Ak by sa všetci utláčaní mali pohnúť vpred a ak by všetci utláčatelia mali odstúpiť, je veľmi pravdepodobné, že by sa svet nezmenil udržateľným spôsobom. Prečo? Pretože by bola jedna moc slepo nahradená druhou. Iba keď si budú všetci členovia komunity viac a lepšie vedomí svojej vlastnej moci a moci tých druhých, môže dôjsť ku skutočnej zmene.“

— Arnold Mindell, „Sitting in the Fire“

„Terorista sa v nás všetkých vynára vtedy, keď sa cítime byť nevypočutí alebo keď sa nevieme chrániť pred situáciami útlaku, vytvorenými ľuďmi a skupinami, ktoré sú príliš veľké, príliš mocné alebo budia príliš veľký strach na to, aby s nimi mohol jednotlivec „férovo“ bojovať.“

— Arnold Mindell v knihe „Sitting in the Fire“